Solanov film Kým sa skončí táto noc vyšiel na blu-ray nosiči

19.11.2025 Bratislava

Bratislava 18. novembra (TASR) - Tretí celovečerný film režiséra Petra Solana Kým sa skončí táto noc (1965), na ktorom spolupracoval so scenáristom Tiborom Vichtom, vznikol ako ojedinelý autorský filmový experiment. „Nenakrúcal sa podľa železného scenára, jeho metódou bola improvizácia,“ približuje Slovenský filmový ústav (SFÚ) snímku, ktorú po 60 rokoch dostáva k divákom na blu-ray nosiči.

Film je psychologickou sondou do vnútra ľudí, ktorí prežívajú noc v prepychovom nočnom podniku. Rozpráva príbeh o dvoch mladých úradníčkach, ktoré po celý rok šetria na niekoľko dní bezstarostného života, dvoch mladých inštalatéroch hľadajúcich erotické dobrodružstvo, stavebnom majstrovi a jeho sprenevere výplaty celej partie, neuznanom vynálezcovi a o bývalom majorovi britskej armády, ktorého politické príkoria povojnových čias priviedli k alkoholizmu. Počas jednej noci sa tak vo filme postupne odhaľujú ilúzie a sklamania „priemerného“ človeka.

Solan svoj tretí film nakrútil v spolupráci so scenáristom Tiborom Vichtom po filmoch Boxer a smrť (1962) a Tvár v okne (1963). V jednom z rozhovorov označil Vichtu za ideálny typ scenáristu, ktorý nezafixuje všetko presne do scenára, vychádza iba zo základnej situácie, načrtne základné obrysy charakterov, napíše dialógy a pritom nechá voľnejšiu ruku režisérovi. Vichta už v roku 1957 odovzdal na posudzovanie scenár pod názvom Prv než sa skončí tento deň, scenár však pre „protispoločenské vyznenie“ neprešiel schvaľovacím procesom.

„Až v roku 1965 naň nadviazal scenárom Prv než sa skončí táto noc, na základe ktorého so Solanom už mohli realizovať ojedinelý autorský filmový experiment, ktorý nevznikal podľa presného ‚železného‘ scenára,“ vysvetľuje SFÚ s tým, že impulzom pre hercov, režiséra aj pre celý filmový štáb bola len základná osnova s rámcovo načrtnutými scénami. „Aj stvárnenie jednotlivých situácií ponechal režisér na hereckých predstaviteľov, ktorí väčšinou improvizovali, pričom dodržiavali predpísanú tematickú líniu rozhovorov. Tvorivá improvizácia bola príznačná aj pre spôsob nakrúcania - jednotlivé scény sa snímali kontaktným zvukom a niekoľkými kamerami, čo umožnilo tvorcom zachytiť zvukovo aj obrazovo každú z neopakovateľných situácií z viacerých pohľadov,“ dodáva vydavateľ blu-ray nosiča s rozsiahlym bookletom a filmovými bonusmi.

Vo filme, ktorý v roku 1966 získal Čestný diplom na MFF v Locarne a dodnes má potenciál osloviť divákov, dostali popri známejších umelcoch, ako Július Pántik, Vladimír Durdík st. či Viliam Polónyi, hereckú príležitosť aj mladé začínajúce české herečky Jana Gýrová a Jitka Zelenohorská. Svoje prvé väčšie filmové úlohy si zahrali absolventi herectva Marián Labuda a Stano Dančiak.
 

Vyberte región

mark